
Poznáte ten pocit? Vonku vládne doba ľadová, všetko je biele a tuhé, ale vo vás to vrie. Moja rybárska „absťák“ krivka už dávno prekročila únosnú hranicu a túžba ísť k vode bola silnejšia (a hrubšia) než ľad na všetkých slovenských jazerách.
Jednoducho som si potreboval zachytať. Je mi jedno čo. Chcem len cítiť ten dopamínový výbuch, keď swinger poskočí, ja zaseknem a prút sa ohne do tej nádhernej paraboly. Potreboval som prvú rybu roka. A keďže nie som ľadový medveď, aby som sekal diery do ľadu, našiel som riešenie – termálne jazero Vadaš v Štúrove.
Expedícia „Snežný pluh“Plán bol dokonalý, realizácia však pripomínala skôr reality show o prežití. Večer pred odchodom sa pani Zima rozhodla, že nás zasype 20 až 30 centimetrami snehu. Z pohodovej dvojhodinovej cesty sa stala trojhodinová „rallye“ po cestách druhej a tretej triedy, kde sme miestami hrali hru: „Hádaj, kde je asfalt“.
Úprimne? Ani po štarte sme si neboli istí, či tam vôbec dôjdeme. Ale rybárska vášeň je najlepšie pohonné hmotivo (hneď po nafte).
Dorazili sme. Ten pocit úľavy, keď sme videli nezamrznutú hladinu, bol na nezaplatenie (respektíve stál nás 15 € na hlavu). Rýchlo sme začali vybaľovať, pretože som sa nevedel dočkať, kedy pošlem do vody horúce novinky od NNBaits.
Do boja som nasadil ťažký kaliber:
Testovačku Broskyňa & Smotana: Spojenie medzisezónneho chytania a mliečnych proteínov. Sladká, voňavá pecka ideálna na jar a zimu.
Lososáča: Klasika – losos s čiernym korením. Celoročná istota s vynikajúcimi výsledkami.
Moja lodička Warrior Boat Ghost X namerala na hladine úctihodných 13 °C. Poviete si – to je Havaj! No pre miestne ryby, zvyknuté na termálny luxus, je toto už tuhá zima.
Sonar ukazoval smutnú pravdu – prešli sme vodu pred nami a nenašli sme ani šupinu. Kapor nikde. „Asi sme netrafili zimovisko,“ utešoval som sa, zatiaľ čo mi primŕzali očká na prúte. Mimochodom, viete, aká je to sranda, keď musíte prút namáčať do teplej vody jazera, aby ste mohli vôbec navíjať? Tomu sa hovorí termálny paradox.
Zmena taktiky: Obedové menu pre kapraPrvé ťukance prišli rýchlo, ale boli to „len“ karasy. Na začiatok dobré, kontakt s rybou v zime poteší, ale my sme chceli kráľov vôd.
Rozhodol som sa pre „divokú“ kŕmnu kampaň. Namiešal som im menu, ktoré by závidel aj šéfkuchár v michelinskej reštaurácii:
Základ: Rozpustná Čillina (celé 20mm gule).
Stred: Prepolený 24mm Lososáč a drvené gule z crushe.
Čerešnička: Testovačka Broskyňa & Smotana (podrvená a napolená).
Dresing: Celé som to zalial hustým dipom Čillina a pridal dve hrste partiklu.
Pod háčik išla najprv 12mm Slaná Pistácia (plávačka), ktorú karasy milovali. Aby som ich odfiltroval a dostal sa ku kaprom, zväčšil som nástrahu na 16mm Pistáciu. Druhý prút hral hru „na panáčika“ – raz Čillina, raz Lososáč.
Kde sa skrývali?Nakoniec sme ich našli! Zrada nebola v návnadách, ale v mieste. Ryby sa zašili na celkom nezvyčajnom „fleku“ – tesne pod mólami na bočných brehoch (50-60 metrov ďaleko) v hĺbke len 1,4 metra.
Tu sa ukázala sila zavážacích lodičiek. Trafiť to presne tam bolo kľúčové. A zrazu to prišlo. Zábery začali gradovať. Jeden prút jazdil ako divý, druhý ho občas doplnil, ale to nám vôbec nevadilo. Adrenalín stúpal, zima ustupovala.
Človek sa ani nenazdá a slnko zapadá. Bol to studený, ale úspešný lov. Vonku kopy snehu, rieky zamrznuté, ale my sme si dokázali užiť nádherný deň, plný záberov a testovania nových vecí.
Ak váhate, či ísť k vode aj v takomto nečase – choďte. Ten pocit, keď prekonáte zimu, cestu aj rybiu nechuť, je to, prečo tento šport tak milujeme.
Petrov zdar a vidíme sa pri vode (alebo v záveji)!
You may check out all the available products and buy some in the shop.
Continue Shopping